História obce Marhaň
Obec Marhaň bola založená v historickom stredoveku. Najstaršou známou vlasťou našich predkov bola nížina medzi riekami Vislou a Volgou. Odtiaľto sa presťahovali na západ a na juh, teda aj do Uhorska a to v 6. a 7. storočí.
Na konci 9. storočia prišli na Uhorskú dolnú zem bojovní Maďari a vytisli Slovanov do Karpatských hôr. Pravdepodobne sa tak dostali naši predkovia na dnešné územie, kde obrábali ornú pôdu a založili aj obec Marhaň. Názov obce pochádza buď od ich prvého majiteľa, alebo ich veliteľa. Isté je, že Marhaň na konci 13. storočia už bola založená a na to je aj písomný dôkaz, ktorý uvádza Alexander Tóth vo svojom veľkom monografickom diele ,,Sárosvármegye monografiája". V II. zv. zaznamenáva o Marhani prvé dáta: ,,V r. 1299 Margunu odkúpil od Mikuláša, syna Irislavovho Petor z pokolenia Aba". To znamená, že Marhaň už v r. 1299 bola kúpnopredajným predmetom. V neskoršom období, ju vlastnili rôzne zemanské rodiny. V r. 1427 má Marhaň okolo 200 duší. Od pol. 15. do konca 16. stor. postupne panstvo patrilo šľachticom zo Sečoviec, Šemše, Vernerovcom, Báthoryovcom, Šóšovcom a Bornemisovcom. Autor monografie tvrdí, že Štefan Báthory bol otcom Štefana, toho, ktorý bol od r. 1571-1576 sedmohradský a od r. 1572 po vymretí Jágelovcov aj poľským kráľom. Podľa neho, aj poľskí dejepisci tvrdia, že sa kráľ Štefan Báthory narodil v Marhani okolo r. 1540. Je pravda, že Marhaň bola v tom čase naozaj majetkom Báthoryho. Dlhé obdobie bola majiteľom obce rod. Dessewffyovcov. V r. 1734 sa oženil Andrej Dessewffy a ako veno dostal aj marhaňské panstvo. Dal postaviť kaštieľ, ktorý tu dodnes stojí. Z tejto rodiny je snáď najznámejší Aristid Dessewffy - syn Gašpara, ktorý bol v r. 1848 honvédskym generálom, ale bol vojenským súdom odsúdený a 6. 9. 1849 popravený v Arade. Jeho telesné pozostatky boli dovezené do tunajšej hrobky.
V r. 1899 predal Pavel Dessewffy celé svoje marhaňské panstvo ale aj okolité obce kniežaťu Jánovi Hohentohe - Ochringenovi za 450 000 zlatých. Tak na konci storočia skončilo 183 ročné podanstvo zemanskej rodiny.
Nový majiteľ sa o obec dobre staral. Dal postaviť v lese tzv. ,,Dubiná" nádherný dvojposchodový kaštieľ s vlastnou kanalizáciou. Táto budova mala podľa zachovaných písomných pamiatok 87+24 oblokov a bola až z raslavickej hory viditeľná. Celá stavba však nebola ukončená a začala sa pomaly rozpadávať. Prízemie a poschodie neboli obývané a v pivničných priestoroch žili chudobné robotnícke rodiny. V r. 1945 bol rozobratý občanmi na stavbu domov. Úroveň ľudu sa začala pomaly dvíhať a Marhaň začala rozkvitať.